Izba do tmy dýcha spí krídlo vánku
spí v kúte holých stien
kým útle písmo lampy vrhá útly tieň
A mesiac v okne sedí
aj ten je celkom bledý
veď cíti ako

izba do tmy dýcha spí krídlo vánku
spí v kúte holých stien
Už všetko stíchlo aj mne s bielou lampou tieň
a pokorne ju prosím
nech svojím svetlom bosím
mi vyčaruje tvár
čo zmizla za kamenným nárožím
Mám od nej v duši zopár čiar
a v očiach podpis bielych zím

Tá tvár sa dakde v diaľke stráca
a záhadné svetlo záhadné
sa so mnou iba hrá kým
mne je dobre práve s ním
s duchom lampy zázračnej

Zrazu tma sa stráca
viem zázračné svetlo zázračné
mi lásku znova vráti
závoj noci skráti
a ja zazriem drahú tvár
Láskavý duch Aladina zotieskal

A izba teplom dýcha bdie krídlo vánku
bdie v kúte holých stien
Hneď ráno objaví sa v dverách známy tieň
a s tieňom ruka sladká
duch lampy nás už hladká
nežne hladká
obidvoch nás hladká
nežne hladká